2 Petrův 3:9 Pán neotálí splnit svá zaslíbení

23. ... lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.
Všetci ľudia stoja na rovnakej úrovni a ponuka milosrdenstva platí pre kohokoľvek, kto
príde a má zdarma účasť na vode života. Sme "ospravedlnení zadarmo, Jeho milosťou,
vykúpením v Kristu Ježišovi" (v. 24).
Štúdia č. 4: Rim 3,19-31
Základom štúdia dnes večer je druhá polovica 3. kapitoly listu Rimanom, počnúc 19. veršom:
19. Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a
aby celý svet bol vinný pred Bohom.
Verše 21-23 obsahujú v zhustenej podobe všetko, o čom pojednávajú zvyšné verše
tejto kapitoly. Zvyšok kapitoly zvýrazňuje to, čo predchádzalo. Tiež je vyvrcholením
myšlienok epištoly. V prvej časti kapitoly je zdôraznená skutočnosť, že Boh nerozlišuje osoby;
pri súde sa berú do úvahy len skutky. Hoci platí, že strom poznať po ovocí, tiež je pravdou, že
nespadá do pôsobnosti človeka, aby to ovocie posudzoval. Len Boh je sudcom. Pozerá sa na
srdce, zatiaľ čo človek môže súdiť iba podľa zovňajšku. Preto hoci skutky ľudí sa ich druhom
môžu zdať dobré, Boh, ktorí vidí to, čo človek vidieť nemôže, vie, že sú skazené.
A znovu: spravodlivý bude žiť z viery. Koľko zo života človeka musí byť
spravodlivého? Všetko, každý okamih, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Ale zo skutkov
zákona nebude spravodlivý žiadny čin. Je to tvrdý výrok, ale treba mu veriť, lebo to hovorí
Biblia..
Žiadny skutok, ktorý môžeme urobiť, nemôže byť spravodlivý len podľa zákona.
Človek alebo nejaký jeho skutok môže byť spravodlivý len vierou. Zákon súdi človeka podľa
jeho skutkov a je taký nekonečne veľký, že žiadny ľudský čin nedosiahne jeho výšku. Preto je
nutný Prostredník, skrze ktorého príde ospravedlnenie. A to podľa práva patrí tomu, komu je
udelené preto, že verí.
Neobnovené srdce je zúfalo bezbožné. Zo zlého srdca môže vyjsť len zlo. Dobré skutky
si vyžadujú dobré srdce, a to môže mať len dobrý človek. Pretože však všetci zhrešili a
nespĺňajú očakávania, všetky skutky ľudí sú znečistené.
Meradlom dokonalej spravodlivosti je samotný zákon, ale Kristus je pravda, cesta
a život. V Ňom je dokonalá spravodlivosť zákona a milosť udeliť dar Jeho spravodlivosti skrze
vieru. A dosvedčujú to samotní proroci, lebo zvestovali ospravedlnenie skrze Krista, vierou.
Keď sa človek snaží ospravedlniť sám seba svojimi činmi, vŕši len nedokonalosť na
nedokonalosť, až kým tak ako Pavol všetko nepovažuje za stratu vediac, že niet spravodlivosti
okrem tej, ktorá je od Krista vierou.
12
Na tomto svete potrebuje človek len jedno: ospravedlnenie. A to je faktom, nie teóriou.
Je to evanjelium. To, čo nemieri k spravodlivosti, nič nezaváži a nezaslúži si byť zvestované.
Spravodlivosť sa dá získať len skrze vieru; preto všetky veci hodné kázania musia smerovať
k ospravedlneniu z viery.
23. Lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.
Dobre chápeme, že žiadny náš čin nemôže napraviť to, čo už je za nami, ale práve tak
platí, že v žiadnom prítomnom skutku nemôžeme byť ospravedlnení o nič viac, ako nemôžeme
urobiť dokonalou minulosť. Potrebujeme Kristovu spravodlivosť, aby sme ospravedlnili
prítomnosť a zdokonalili nedokonalé činy minulosti.
V prípade publikána a farizeja ten, kto nevkladal žiadnu dôveru do svojich vlastných
skutkov, odišiel domov ospravedlnený, ale ten, kto chcel prijať spravodlivosť zo seba,
ospravedlnený nebol. Môže ju mať každý, kto o ňu požiada, ale každý musí zísť na úroveň
všetkých ostatných hriešnikov a tam ju prijme s nimi, vraviac: "Bože, buď milostivý mne
hriešnemu" (Lk 18,13).
24. Súc ospravedlnení zdarma Jeho milosťou vykúpením v Kristu Ježišovi.
Čo je to „vykúpenie“? Opätovná kúpa. Spravodlivosť je nekonečný dar, kúpený za
nekonečnú cenu. Pre nás je zdarma, ale bolo zaň zaplatené – Kristovou krvou. Sme vyzvaní na
uvažovanie o Jeho veľkosti, aby sme vedeli, že to, čo sa má urobiť, je nad naše chápanie. Moc,
ktorá to má vykonať, tiež presahuje naše poznanie.
25. Boh Ho ustanovil za prostriedok zmierenia Jeho krvou skrze vieru. Tak Boh preukázal svoju
spravodlivosť odpustením hriechov, ktoré boli spáchané predtým...
On odkladá naše hriechy a keď sa Mu poddáme, budú načisto odpustené. Kristus
nedáva žiadne odpustky, ale Jeho spravodlivosť odpúšťa minulé hriechy a v prítomnosti
udržiava srdce slobodné od hriechu a napĺňa ho svojou spravodlivosťou.
Viera je počiatok všetkej múdrosti, základ všetkého poznania. Dieťa by sa nikdy nič
nenaučilo, keby neverilo tomu, čo mu povieme. Ak to teda platí v hmotných veciach, prečo
nemôžeme byť takí rozumní aj v duchovných záležitostiach?
Vykúpenie prichádza skrze Kristovu tvorivú moc a preto rád myslím na to, že On je
Stvoriteľom všetkých vecí. Lebo Ten, kto stvoril svety z ničoho a všetky ich udržiava svojím
mocným slovom, môže tým istým slovom stvoriť vo mne čisté srdce a zachovať to, čo stvoril.
Jemu buď všetka moc a tiež všetka sláva.
„Veď Boh pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj konali podľa Jeho dobrej vôle“ (Fil
2,13).
31. Či azda vierou pozbavujeme zákon platnosti? Vôbec nie. Naopak, potvrdzujeme ho.
13
Štúdia č. 5: Rim 4,1-15
Princípy načrtnuté v predchádzajúcich lekciách nás nútia diviť sa, prečo by mal niekto
niekedy považovať za možné, aby učenie o ospravedlnení z viery znížilo Boží zákon.
Ospravedlnenie nesie zákon na svojej tvári. Jediné nebezpečenstvo je, keď ho nedostanete.
Ono upevňuje zákon v srdci, je to zákon vtelený v Kristovi, vloženom do človeka, takže je
vtelený v človeku.
Tretia kapitola predstavuje princípy ospravedlnenia z viery.
V 4. kapitole sú tieto princípy ilustrované na prípade Abraháma.
1. Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol? 2. Ak totiž Abrahám
bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3. Lebo čo hovorí Písmo?
Abrahám však uveril Bohu a zarátalo sa mu to za spravodlivosť.
Keby Abrahám mal nejakú spravodlivosť, mohol by sa ňou chváliť, ale v skutočnosti
nemal žiadnu, chváliť sa nemal čím. Bol ospravedlnený len vierou (v. 1-3).
4. Tomu, kto pracuje, sa mzda zaratúva nie z milosti, ale z povinnosti.
Keby človek mohol urobiť nejaký čin, ktorý by si zasluhoval súhlas nebies, mohol by sa
ním chvastať. Ibaže žiadne telo nebude nikdy schopné pýšiť sa v Božej prítomnosti (1 Kor
1,27-29;
Jer 9,23.24).
Keby si človek mohol vydobyť spravodlivosť, tak keď bude Boh dávať odmenu za
spravodlivosť, človek by prijal iba to, čo si zaslúžil. Lenže večný život je „Boží dar“, odmena
za spravodlivosť. A pretože je to Boží dar, môže ním byť len preto, že spravodlivosť je Boží
dar (v.4).
5. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa
jeho viera započítava za spravodlivosť.
Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť. Odpustenie hriechov nie je len účtovná
transakcia, vymazanie minulých záznamov. Má životne dôležitú spojitosť so samotným
človekom. Nie je to dočasné dielo. Kristus dáva svoju spravodlivosť, odníma hriech a necháva
tam svoju spravodlivosť. A to spôsobí v človeku zásadnú zmenu.
Žiadny človek nemôže urobiť skutky, ktoré by čo len na okamih obstáli na súde.
V tomto prípade je jedno, či vyznáva, že je kresťan alebo ateista. Niet nikoho, kto verí
v Krista, kto by sa odvážil ísť pred súd so skutkami ktoréhokoľvek dňa, požadoval
protihodnotu a riskoval kvôli nim svoj prípad.
6. Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez
skutkov: 7. Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté. 8.
Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech.
Tieto verše opisujú blaženosť človeka, ktorému Boh pripočítava spravodlivosť bez
skutkov. Požehnaný je človek, ktorému Pán, keď pracuje pre Božiu vec, nepripočítava hriech.
14
9. Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme:
Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť. 10. Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol
obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný. 11. A
znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal ako neobrezaný. Tak sa
stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť...
Po prvé, spravodlivosť bola Abrahámovi pripočítaná preto, že veril a potom prijal
znamenie obriezky ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal.
12. ... a otcom obrezaných, ktoré sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec
Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
Tí, ktorí vyznávajú, nesmú vo vyznaní stáť, ale musia chodiť v šľapajach viery, ktorú
mal Abrahám. Je rozšírená predstava, že v židovskej dobe robil Boh čiaru medzi národmi.
Lenže Boh nikdy neuprednostňoval a ani nemôže uprednostňovať osoby. Bola to náboženská
neznášanlivosť a samospravodlivosť Židov, ktorá ich viedla k tomu, aby sa stránili pohanov.
Boli ustanovení na to, aby boli svetlom svetu, soľou zeme. Odmietli to urobiť a stali sa soľou
bez chuti. Sami potrebujú byť osolení. Soľ musí preniknúť hmotu, ktorú má zachovať. Ten istý
princíp platí aj dnes.
13. Veď zasľúbenie, že bude dedičom sveta nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale
na základe spravodlivosti z viery.
Zasľúbenie dané Abrahámovi bolo jedno, hoci bolo zopakované mnohokrát. V Ňom
mali byť požehnané všetky národy sveta – aby bol dedičom sveta (1 Moj 12,1-3). Evanjelium
nám zjavuje dedičstvo. Prináša záchranu pred smrťou, prináša život a skutočnosť, že daný
život zahŕňa v sebe aj miesto preň. Keď teda obsiahneme všetko to, čo evanjelium prináša,
môžeme povedať, že dáva ľuďom večné dedičstvo. Učenie o dedičstve svätých je učením
o ospravedlnení z viery, a ak pri zvestovaní o dedičstve svätých nezvestujeme ospravedlnenie
z viery, nekážeme evanjelium. Zasľúbené dedičstvo je to isté ako to, ktoré bolo zasľúbené
otcom (2 Pt 3,4; Sk 7,5) a netýka sa tohto prítomného sveta.
Toto dedičstvo nie je skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. Bude však len pre tých,
ktorí sú spravodliví, čiže v súlade so zákonom. Ale
14. ...ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a zasľúbenie zmarené. 15. Zákon totiž
spôsobuje hnev. Kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok.
Nielenže si dedičstvo nemôžeme vydobyť sami, ale čím viac sa o to pokúšame, tým
ďalej od neho sme: "Zákon totiž spôsobuje hnev" (v. 15). Ak je dedičstvo zo skutkov, nie je zo
zasľúbenia. Je však len pre spravodlivých a spravodlivosť je poslušnosť zákonu. Inými slovami,
máme dokonalú poslušnosť zákonu, ktorá nepochádza z poslušnosti (Rim 3,21). Je to
paradox.
Celé evanjelium protirečí ľudskému rozumu a nekonečne ho presahuje. Pre Boha je
však rozumné. Kristus zasľúbil dedičstvo a jeho sľuby sú áno a amen. Nedá len dedičstvo, ale
aj spravodlivosť, ktorá si ho má zaslúžiť. A tak sú život, spravodlivosť a dedičstvo všetko
Božie dary.
15
Štúdia č. 6: Rim 4, 16-25
16. Preto hovoríme: „Je to z viery“, aby bolo jasné, že je to z milosti, aby zasľúbenie bolo platné
pre celé potomstvo; nielen pre tých, čo sú zo zákona, ale aj pre tých, ktorí žijú podľa
Abrahámovej viery. On je otcom nás všetkých, 17. – ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca
mnohých národov – pred Bohom, ktorému uveril, ktorý oživuje mŕtvych, a povoláva
k jestvovaniu to, čoho niet. 18. Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov
podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. 19. Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo
i odumreté materinské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere.
V 4. kapitole knihy Rimanom máme vieru v konkrétnej podobe. Príbeh o životoch
Abraháma a Sáraj v spojení s narodením Izáka nám dáva praktický príklad ospravedlnenia z
viery.
Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, ale uveril Bohu a to sa mu počítalo za
spravodlivosť. Prijal pečať obriezky. Prečo? Aby sa donútil veriť? Nie, práve preto, že uveril.
Bol to znak spravodlivosti, ktorú mal skrze vieru. Abrahámovi a jeho semenu bolo zasľúbené,
že bude dedičom sveta. Toto zasľúbené dedičstvo malo byť "večným vlastníctvom" (1 Moj
17,8). Preto to bola zmluva spravodlivosti, spečatená pečaťou spravodlivosti a dedičstvo malo
byť spravodlivým dedičstvom, ktoré môže získať len spravodlivý (2 Pt 3,13).
Ako nám Boh môže dať spravodlivosť, keď sme takí hriešni? Nemôžeme pochopiť ako,
ani sa nemusíme vypytovať. Urobenie nespravodlivého spravodlivým je pre Neho práve takým
veľkým zázrakom, akým bolo stvorenie sveta. Keď sa človek odvoláva na vec, ktorá nie je,
akoby bola, hovorí falošne, ale keď to isté urobí Boh, samo odvolávanie sa na ňu ju robí
skutočnou. Boh nielenže robí naše srdcia spravodlivými, keď v nich žiadna spravodlivosť nie
je, ale robí ešte viac: robí naše srdcia spravodlivými, keď v nich okrem nespravodlivosti niet
ničoho iného.
Človek, ktorý neverí, že Boh môže spôsobiť spravodlivosť v srdci je práve taký
neveriaci ako ten, ktorý podľa teórie evolúcie skoncuje s Mojžišovým záznamom o stvorení.
Božia moc je neobmedziteľná. Keby existoval obrovský vrch, ktorý by sa postavil proti Božej
moci, mohol by ho vziať ako nič a celý polámať na kusy.
"Ale my, bratia, sme ako Izák deťmi zasľúbenia" (Gal 4,28). Božími deťmi sa stávame
tak isto ako sa narodil Izák – vierou, ako verili Abrahám a Sára. Zasľúbenie platí pre toho,
"ktorý nečiní skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje hriešneho."
Ochota Abraháma obetovať svojho syna Izáka znamenala veľa. Zasľúbenie dedičstva
nemohlo prísť skrze žiadneho iného syna. Kristus mohol prísť na svet len skrze Izáka. Vytnite
Izáka – a aká bude nádej v Spasiteľa? Žiadna. Abrahám by bol podľa všetkého vyťal všetku
nádej na svoju vlastnú spásu.
Viera tuná predvedená je podivuhodná. Abrahám uveril, že Boh môže Izáka opäť
vzkriesiť a predsa práve Ten (Kristus), skrze moc ktorého, ako dúfal, bude Izák vzkriesený,
ešte neprišiel a nemohol prísť, ak len nie skrze Izáka. Ničmenej Boh zasľúbil a Abrahám uveril,
hoci bol vyzvaný urobiť to, čo by sa ľudskému zraku javilo ako vyťatie všetkej nádeje, že sa
zasľúbenie vôbec niekedy naplní.
Samotné zasľúbenie bolo nemenné a potvrdené nemennou prísahou. Preto sa Boh
zaručuje, že naplní svoje zasľúbenia všetkým, ktorí si ich nárokujú. Zárukou je samotný Boží
trón a Božia existencia. Keby to Boh neurobil, zaprel by sám seba.
Boh čo nevidieť príde a povie: "Zhromaždite mi mojich svätých, ktorí so mnou uzavreli
zmluvu pri obeti" (Ž 50,5). Obeťou tuná spomínanou je Kristus. Prichádzame skrze Neho. On
je zárukou zmluvy.
16
20. Nezapochyboval v nevere o Božom zasľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere, a tak
vzdal slávu Bohu. 21. Bol pevne presvedčený, že Ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. 22. Preto
mu to bolo zarátané za spravodlivosť. 23. Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo
zarátané, 24. ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v Toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych
Ježiša, nášho Pána. 25. On bol vydaný za naše priestupky a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
Zasľúbenie Abrahámovi záviselo od jednej veci: že bude mať syna. Od zasľúbenia po
jeho naplnenie uplynulo dvadsaťpäť rokov. "Abrahám nezaváhal pri Božom zasľúbení," ale
Sáraj áno, a Abrahám počúvol jej hlas. Predsavzala si, že pomôže Pánovi vykonať Jeho plán.
Lenže Hagar bola otrokyňa a jej dieťa nemohlo byť ničím iným ako otrokom, narodeným
podľa tela.
Semenom zasľúbeným Abrahámovi mali byť slobodní ľudia, nie otroci, preto sa týmto
Sárajiným plánom nič nezískalo. Prišiel čas, keď si Sára uvedomila, že jediné, čo môže urobiť,
je uveriť, že Boh dokáže uskutočniť svoje zasľúbenie bez jej pomoci. Potom, „skrze vieru“,
„dostala silu počať semeno“. Narodenie Izáka bolo zázrakom. Z ľudského hľadiska bolo
načisto nemožné, aby sa Abrahám a Sáraj stali rodičmi dieťaťa. Počala Božou mocou.
Abrahám a Sáraj okrem toho, že verili, neurobili nič, aby získali zasľúbenie, a predsa
dieťa zasľúbenia bolo ich vlastné dieťa. Tak je to aj s kresťanmi. Nemôžu urobiť nič, aby
získali Kristovu spravodlivosť; okrem toho, že uveria zasľúbeniam. Je nesprávne vynakladať
námahu na zabezpečenie Kristovej spravodlivosti. Je nám povedané, aby sme verili
zasľúbeniam. Boh sľúbil, že nás urobí spravodlivými a jedinou cestou na získanie tej
spravodlivosti je viera, že Boh ju môže vložiť.
Keď sú ľudia spokojní, aby uverili Bohu a tak sa Mu podriadili, v Jeho zasľúbeniach je
moc spôsobiť pre nich spravodlivosť bez nejakej ich vlastnej sily. Ako sa ľudia stávajú
spravodlivými alebo účastníkmi Božej prirodzenosti? "Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké
zasľúbenia, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti" (2 Pt 1,4). Táto
moc spočíva v Božom zasľúbení. Ako môžeme tieto zasľúbenia urobiť pre nás účinnými? Tým,
že im uveríme. "Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: Odpustí nám
hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti" (1 J 1,9). Vyznajte svoje hriechy, uverte, že Boh ich
odpúšťa, tak ako zasľúbil a zasľúbenie je vaše, vaše hriechy sú odpustené.
Božie zasľúbenia môžeme prirovnať k „zmenkám“. Koľkí ich môžu mať? "Kto chce."
Sú dobré na určité množstvo požehnania. Tá suma sa nedá nikdy úplne vyčerpať, pretože Boh
je schopný "urobiť nesmierne viac než žiadame alebo myslíme." Ľudia zanesú zmenku do
banky a dostanú za ňu zlato. Kresťania odnesú Božie zasľúbenia Bohu a vyplatené im je
požehnanie.
Štúdia č. 7: Rim 5,1-5
Piata kapitola čiastočne vymenováva požehnania, ktoré sú ovocím viery vyobrazenej
v 4. kapitole. Ukazuje kresťanský vývoj života každého, kto má Abrahámovu vieru. Dve slová
zo základnej myšlienky kapitoly – oveľa viac (omnoho väčšmi). Ak máte slávu, trpezlivosť
alebo kresťanskú skúsenosť, o ktorej sa hovorí v tejto alebo hociktorej inej kapitole, vedzte, že
Boh ich má v zásobe a je ochotný dať oveľa viac, lebo "dokáže urobiť oveľa viac než si
žiadame alebo myslíme."
1. Ospravedlnení sme teda z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.
17
Čiže keď sme sa vierou stali zlúčiteľnými so zákonom, "máme pokoj s Bohom skrze
nášho Pána Ježiša Krista". Jediná cesta, ako sa človek môže stať zlúčiteľným so zákonom
a žiť slobodne, bez odsúdenia, je veriť Božím zasľúbeniam. V Kristovi niet nespravodlivosti,
preto je tam len spravodlivosť. Vierou v Neho má kresťan Kristovu spravodlivosť.
Nehovorí však Jakub, že skutky sú nevyhnutné, inak viera nič nezaváži? Je pravda, že
viera sa zdokonaľuje skutkami (Jk 2,22), ale ospravedlnení sú ľudia vierou a len ňou. Ten istý
text, ktorý hovorí o Abrahámovom ospravedlnení z viery, uvádza, že skutky boli len
následkom viery ako základu a že týmto skutkom sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: "Abrahám
uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." Skutky sú výsledkom viery. "Je to Boh,
ktorý pôsobí vo vás chcenie i činenie podľa Jeho dobrej vôle." Dávame sa do rúk Krista. On
prichádza a prebýva s nami. Sme ako hlina v rukách hrnčiara, ale všetky dobré skutky robí
Kristus a Jemu patrí všetka sláva.
"Máme pokoj s Bohom." Čo je to pokoj? Nie pocit, ale fakt. Mnohí si myslia, že musia
prežívať „určitý pocit“, o ktorom budú vedieť, že je to „Boží pokoj“. Lenže Boží pokoj nikdy
nemali a preto nemôžu vedieť, aký pocit by to mal byť. Satan by mohol dať určitý pocit šťastia
a ak by mal kresťan ísť len podľa pocitu, bol by podvedený. Pán sa nezaoberá pocitmi, ale
faktami. Pokoj je opakom vojny, sváru, súperenia. S Bohom buď máme pokoj, alebo s Ním
vedieme vojnu. Ak vojnu, tak preto, že pokračujeme vo vzbure.
Ako ľudia zápasia s Bohom? Nasledovaním hriešnych zvyklostí. Každý, kto sa vedome
oddáva jednému hriešnemu zvyku, vedie vojnu proti Bohu. Boh je Bohom pokoja. Kristus
nechal svoj pokoj svojim nasledovníkom. "Nech pokoj Boží vládne vo vašich srdciach." Medzi
Bohom a Jeho drahým Synom v nebi je "rada pokoja". Radia sa pre pokoj človeka. Človek ho
môže mať len pod jednou podmienkou – keď bezpodmienečne kapituluje a všetko prenechá
Bohu. Potom je v srdci pokoj bez ohľadu na pocit.
"Tí, čo milujú tvoj zákon, majú hojnosť pokoja, nemajú sa o čo potknúť" (Ž 119,165).
"Kiežby si bol poslúchal moje prikázania! Tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť
ako morské vlny" (Iz 48,18). Aká bohatá útecha je v týchto slovách! Ježiš Kristus je "ten istý
včera i dnes i naveky". Jeho pokoj je prirovnaný k ustavičnému prúdeniu rieky a ustavičnému
valeniu morskej vlny. Preto nezáleží na pocite, lebo ak boli všetky hriechy vyznané, Boh je
verný a spravodlivý, aby ich odpustil a sme s Ním v mieri. Stav pokoja je stav, keď sme
ospravedlnení z viery.
2. Skrze Neho [Krista] sme vierou získali aj prístup k tejto milosti [nezaslúžené odpustenie a
priazeň], v ktorej stojíme, a radujeme sa z nádeje na Božiu slávu.
Spravodlivosť môže v človeku spôsobiť deň čo deň tá istá sila, ktorou sa Izák narodil
z prakticky mŕtvych rodičov. Keď ľudia raz nadobudnú túto skúsenosť, budú nútení radovať
sa v nádeji skorého príchodu Pána.
Ako často očakávame Pánov príchod so strachom? Ak sa v tomto živote neradujeme
v Pánovi, nemáme nádej, že sa v Ňom budeme radovať v ďalšom živote. Prečo by sa kresťania
mali "radovať z nádeje na Božiu slávu?" Pretože s Ním majú pokoj. Adventisti siedmeho dňa
sú vyzývaní: "Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše
vykúpenie" (Lk 21,28). Chválime Toho, ktorý čoskoro príde. Je to jedna z najnádhernejších
a najpovzbudzujúcejších istôt, ktoré máme.
Žijeme v prítomnosti, nie v budúcnosti. Prečítajme si 1 Pt 1,5-9. Spása nám dnes patrí
práve v takej miere, ako keď budeme v Božom kráľovstve. Nikto, len my sami sa o ňu
môžeme obrať. Peter hovorí: "Dosahujeme [prítomný čas] cieľ svojej viery – spasenie svojich
duší " (1 Pt 1,9). Naša prítomná spása je našou jedinou nádejou budúcej spásy. Výraz
18
"zachovávaní Božou mocou" (1 Pt 1,5), ktorý použil Peter, označuje presne ten istý stav ako
"súc ospravedlnení z viery" v piatej kapitole listu Rimanom.
Tá istá moc, ktorá urobí ľudí nesmrteľnými v nastávajúcom živote, ich každý deň
ospravedlňuje – robí ich zlúčiteľnými so zákonom – tým, že sú s ním v súlade. U Fil 3,21 Peter
hovorí: "...ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu Jeho slávy podľa
pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci".
U Ef 3,16 sa Pavel v inšpirovanej modlitbe modlí, aby boli posilnení mocou Jeho Ducha
na vnútornom človeku podľa "bohatstva Jeho slávy". Božia milosť sa rovná Božej sláve. Boží
trón je trón slávy a milosť, v ktorej stojíme, je podoprená Božou slávou.
3. ... chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k trpezlivosti...
Niektorí hovoria, že súženie pôsobí trpezlivosť. To nie je pravda. Ak človek nie je
ospravedlnený z viery, súženie spôsobí netrpezlivosť, ktorá je v ňom. Ako teda súženie pôsobí
trpezlivosť? Nech nám odpovie tento text: "Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o
vás stará" (1 Pt 5,7). "Zlož svoje starosti na Hospodina, On sa o teba postará" (Ž 55,23).
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie" (Mt
11,28).
On odníma ťažké bremená. Čo je nimi? Čokoľvek, čo nás trápi alebo sužuje. Nezáleží
na tom, či je to malá vec – malá skúška – alebo veľká. Uvaľte ju na Pána. Radujeme sa zo
súženia, pretože je s nami Kristus a všetky bremená vkladáme na Neho. On ich dokáže niesť.
Niesol ich už za celý svet, takže Mu nemôžeme priťažiť.
Ako sa zbaviť bremien? Dajte ich Kristovi a potom povedzte: „Má ich On.“ A to bez
ohľadu na to, či sa cítite inak alebo nie. Vtedy prežijete pravdu slov "Ja vám dám
odpočinutie". Je to odpočinok, hoci telesná bolesť ešte stále drása telo. Lebo to súženie nesie
Kristus a ste vyzdvihnutí nad všetku bolesť.
Ako šli mučeníci na škripec a na hranicu s radostnými piesňami na perách? Bola to len
udatnosť? Nie, Kristus niesol ich bremeno a v Ňom mali pokoj. Z plného srdca Mu spievali na
chválu. Tak boli šťastní a radostní a sotva si všimli bolesť, keď sa okolo nich plazili plamene.
Budeme musieť "prejsť veľkým súžením." Môže to byť bičovanie na holom tele alebo mučidlo.
Ľudská prirodzenosť pred takým mučením cúva, ale v Kristovi ho môžeme zniesť.
Nadobudnite skúsenosti v Ňom teraz a v čase skúšky vás neopustí. Veľké bremeno unesie
práve tak ako malé.
Vtedy bude Kristus naším práve tak ako teraz a život, ktorý žijeme, bude v Ňom. Nikto
na tomto svete nebude schopný obstáť v tom čase, ak sa predtým nenaučí lekciu viery. Teraz je
čas, kým vyučovanie trvá ešte za ľahkých okolností. Nech bude súženie toho času akokoľvek
veľké, prejdeme ním radostne. A radovať sa musíme naučiť už teraz.
"Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celkom bez úhony,
bez akéhokoľvek nedostatku" (Jk 1,4). Trpezlivosť nám ukáže, že sme dokonalí ľudia.
4. ... a trpezlivosť pôsobí skúsenosť [dokázanosť] ...
Vzťahuje sa to na kresťanskú skúsenosť. "Skúsenosť“ znamená, že ľudia, ktorí ju
majú, boli preskúšaní a podrobení zaťažkávacej skúške. Chopili sa Boha a vyskúšali Ho.
4. ... a dokázanosť nádej a 5. taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich
srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.
19
Skúsenosť alebo skutočnosť, že denne skúšame Boha, pôsobí nádej – nádej v Bohu. Ak
sa Boh dokazuje každý deň, deň čo deň máme nádej, čiže dôvod očakávať veci, po ktorých
túžime. Máme prítomnú spásu, preto sa radujeme v nádeji večnej spásy. Je to skutočne
kapitola nádeje a radovania.
Štúdia č. 8: Rim 5,6-9
Mysle tých, čo študujú Božie slovo, by mal poháňať iba jeden motív: priblížiť sa
štúdiom k Bohu. Boh sa nepozerá na osoby. Dá svojho Svätého Ducha komukoľvek
a všetkým, ktorí si ho žiadajú. Biblické pravdy je ochotný vysvetliť práve tak tomu či onomu.
Z toho, čo sa hovorí z kazateľnice, k vám môže prísť pokoj a svetlo, ale ak sami nepoznáte
slovo, ten pokoj a svetlo s vami nezostanú. Svätý Duch vyslovil slová Biblie a tá sa dá
pochopiť len s Jeho pomocou. Každý, kto sa podriadi Duchu Svätému, môže pochopiť Bibliu
sám pre seba.
Existuje len jedna skutočná pomôcka k Biblii – Boží Duch. Ak získavate svoje
predstavy o Kristovi a Jeho diele zo spisov druhých ľudí, dostanete to v najlepšom prípade
z druhej ruky. Čerpajte svoje svetlo priamo z Biblie. Učte sa Bibliu z Biblie samotnej. Keď sú
naše mysle osvietené Svätým Duchom, hoci sa slovo bude javiť ako jednoduché, budú v ňom
súčasne také výšky a hĺbky, ktoré nás naplnia úžasom. Celú večnosť strávime štúdiom plánu
záchrany a čím dlhšie budeme študovať, tým viac na študovanie toho nájdeme.
Včera večer sme skončili štúdium listu Rimanom 5. veršom 5. kapitoly. Dnes večer
začneme 6. veršom.
6. Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí zomrel za bezbožných.
Všimnite si slovo „slabí“ (bez sily). Bol to pevný časový bod v dejinách sveta, keď bol
Kristus obetovaný na golgotskom kríži. Lenže nebolo to jediný raz, keď bol osožný pre
bezbožných. Kto sú bezbožní? Tí, ktorí sú "slabí." Ľudský rod bol od pádu bez sily a dnes je
stále bez nej. Keď ľudia zistia, že sú bez sily, Kristus má byť vyzdvihnutý a On hovorí, že
pritiahne všetkých ľudí k sebe. Tak sa my dnes, práve tak ako kedysi učeníci, môžeme pozerať
na Ježiša ako na ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa.
Niekedy si myslíme, že my sa pozeráme na Krista dozadu a že patriarchovia a proroci
Ho čakali. Je to tak? My vzhliadame ku Kristovi a to isté robili aj oni. Mojžiš povedal
Izraelitom: "Lebo nie je voľakde na nebesiach, aby si povedal: Kto nám vystúpi hore do neba,
aby nám ho vzal a doniesol, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili?... Lebo slovo je veľmi
blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil" (5 Moj 30,12.14). To Slovo,
ktorým bol Kristus Vykupiteľ, bolo blízko nich a je blízko nás.
Všetci pili z duchovnej Skaly, ktorá s nimi šla a tou Skalou bol Kristus. Izraeli nemuseli
vyzerať Krista. Bol blízko nich. Bol Baránkom zabitým od založenia sveta. Je a vždy bol
prítomným Spasiteľom pre všetkých, ktorí Ho ním urobili. Bol prítomným Spasiteľom Ábelovi.
"Vierou Ábel priniesol Bohu lepšiu obeť ako Kain" (Žid 11,4). Vierou v čo? V Božieho Syna,
lebo nebolo iného, v koho by mohol veriť. Tak i Enoch chodil s Kristom vierou. Pomoc
Vykupiteľa nevyzeral ďaleko v nejakej budúcej dobe. Kristus bol preňho prítomný Spasiteľ
a chodili spolu.
Tak v každom veku sveta, keď sa ľudia cítili bez sily, Kristus im bol Spasiteľom.
Všimnite si jednoduchosť týchto slov: "Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte slabí,
zomrel za bezbožných" (v. 6). Ábel bol bez sily a Kristus zaňho zomrel. Enoch bol bez sily
a Kristus zaňho zomrel. Abrahám a Sára boli bez sily a Kristus za nich zomrel. Jeho smrť bola
20
pre nich všetkých skutočnosťou. Aký neobyčajne mocný bol Kristus pre Abraháma! Ten
Kristus, ešte neprišlý Mesiáš, ktorý mal prísť skrze Abraháma, ten istý Mesiáš bol taký veľmi
mocný, že viera v Neho zrodila syna Abrahámovi a Sáre, aby mohol skrze neho prísť.
V každom období dejín zeme bol Kristus prítomným Spasiteľom tým, ktorí boli „bez sily“.
7. Sotva kto zomrie za spravodlivého, i keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť.
Slovo, ktoré v origináli znamená „spravodlivý“, je iné než slovo prekladané ako
„dobrý“. Slovo spravodlivý tu označuje človeka striktne čestného a priameho, ktorý však nemá
v sebe nič zvlášť milé. Sotva by za takého niekto zomrel. Ale za „dobrého“ človeka, milého
a dobrotivého, ktorý by dal všetko, čo má, aby nasýtil chudobných a zaodel nahých, za človeka
tejto triedy by sa niektorí odvážili zomrieť. To je vrchol, ktorý dokáže dosiahnuť ľudská láska.
"Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov"
(J 15,13). Všimnite si však Božiu lásku:
8. No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici.
Boha a Jeho lásku príliš často meriame podľa nás a našej lásky. Pán skrze Dávida
povedal: "Myslel si si, že som celkom taký ako si ty." Neobnovené srdce koná tak, ako sa s ním
zaobchádza a Boha súdi podľa seba, ale Božia láska je úplne odlišná od ľudskej. On miluje
svojich nepriateľov.
Aká podivuhodná a jedinečná je Božia láska a v akej veľkej miere bola zjavená smrťou
Jeho drahého Syna! Čo urobil svet, aby si zaslúžil dobrotu z Božej dlane? Podal si ruky
s Božími nepriateľmi. Nezaslúžil si nič, len trest. Niektorí hovoria, že nemôžu prijať Krista,
lebo sú nehodní. Ľudia, ktorí roky vyznávali, že sú kresťania, sa oberú o bohatstvá Božej
milosti, lebo hovoria „Nie som hodný“. Je to pravda. Nie sú hodní. Nikto z nás nie je hodný.
Ale Boh ukázal svoju lásku k nám, keď Kristus zomrel za nás, kým sme boli ešte hriešnici.
Prečo zomrel? Aby nás urobil hodnými, úplnými v sebe. Problém tých, čo hovoria, že nie sú
hodní, spočíva v tom, že sa necítia ani spolovice dosť nehodní. Keby sa cítili „bez sily“,
Kristova moc by im bola na osoh. Celé tajomstvo ospravedlnenia z viery a život a pokoj
v Kristovi spočívajú vo viere v Bibliu. Jedna vec je povedať, že veríme Biblii a druhá brať
každé jej slovo tak, akoby ho Boh povedal nám osobne.
U 1 Tim 1,15 Pavel hovorí: "Verná je to reč a hodná plného prijatia, že Kristus Ježiš
prišiel na svet spasiť hriešnikov." Presne preto prišiel – spasiť hriešnikov. "Syn človeka prišiel
hľadať a spasiť, čo bolo stratené." Ach, kiežby si ľudia uvedomili, že sú bez sily! Keď dospejú
až tam, budú môcť mať Kristovu silu. Silu, ktorá za niečo stojí a je hodná všetkého.
Je to veľká vec, uveriť, že Kristus zomrel za bezbožných. Niekedy sa cítime takmer
zastrašení, nebesá akoby viseli nad nami sťa olovo a zdá sa, že všetko, čo robíme alebo
hovoríme sa k nám vracia, akoby sme neboli nič hodní. Myslíme si, že naše modlitby
nevystúpia vyššie než po naše hlavy. Čo vtedy urobíte? Musíte ďakovať Bohu. "Ďakovať Mu
za čo? Nemám žiadne požehnanie, vôbec necítim, že som Jeho dieťa. Za čo Mu budem
ďakovať?" Ďakujte mu za to, že Kristus zomrel za bezbožných. Keď tie slová pre vás po
prvom zopakovaní nebudú znamenať príliš veľa, zopakujte ich. Potom čoskoro príde svetlo.
Cítite, že ste jedným z bezbožných; vtedy vám patrí zasľúbenie, že Kristus zomrel za vás. Ste
pred Ním na svojich kolenách, pretože ste hriešnik a tak môžete mať osoh z Jeho smrti. Čo je
to za osoh?
9. A tak teda je omnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení Jeho krvou, budeme zachránení
Jeho životom od budúceho hnevu. 10. Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme zmierení
21
s Bohom skrze smrť jeho Syna, tak je omnoho istejšie, že súc zmierení, budeme spasení Jeho
životom.
Mnohí konajú a hovoria tak, akoby bol Kristus mŕtvy, nenapraviteľne mŕtvy. Áno,
zomrel, ale znovu vstal a žije naveky. Kristus nie je v Jozefovej novej hrobke, máme
zmŕtvychvstalého Spasiteľa. Čo pre nás robí Kristova smrť? Zmieruje nás s Bohom, privádza
nás k Nemu. Kristus zomrel, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu.
A teraz si to všimnite! K Bohu nás privádza Kristova smrť. Čo nás tam drží? Kristov život.
Sme spasení Jeho životom. Majte na pamäti tieto slová: „... súc zmierení, budeme spasení
Jeho životom.“
Prečo bol daný Kristov život? "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
Syna, aby každý, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život." Kristus teda dal svoj život,
aby sme ho my mohli mať. Kde je ten život? Čo je ním? A kde ho môžeme dostať? U J 1,4
čítame: "V Ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí." Len On sám má život a dáva ho
toľkým, koľkí ho prijmú (J 17,2). Ten život má teda Kristus. Má ho len On a rád nám ho dá.
A čo je tým životom? J 17,3: "A to je večný život, aby poznali teba, jediného pravého Boha a
Ježiša Krista, ktorého si ty poslal." Má človek, ktorý pozná Krista, večný život? Práve to
hovorí Božie slovo.
A u J 3,36 vraví: "Kto verí v Syna, má večný život." Sú to slová Pána Ježiša Krista.
Ako vieme, že tento život máme? Je to dôležitá otázka. "My vieme, že sme prešli zo smrti do
života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, zostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata,
je vrah; a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život" (1 J 3,14.15).
Ktosi hovorí: "Viem, že čo nevidieť dostaneme večný život.“ Áno, je to pravda, ale je
ešte lepšia než len to: dostávame ho teraz. Nie je to iba teória, ale Božie slovo. Dovoľte mi to
doložiť príkladom: sú dvaja muži – bratia – a podľa všetkého sú rovnakí. Ale jeden je kresťan
a druhý nie. Teraz ten, čo je kresťanom, hoci na jeho vonkajšom zjave to nič nenaznačuje, má
život, ktorý ten druhý nemá. Prešiel zo smrti – zo stavu, v ktorom je ten druhý – do života. Má
niečo, čo ten druhý nedostal, a to čosi je večný život. Slová "ani jeden vrah nemá v sebe večný
život" by neznamenali nič, keby v nikom inom večný život neprebýval.
1 J 5,10: "Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil Ho
klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi." Boh nemôže klamať
a keď hovoríme, že Božie slová nie sú tak, robíme luhárov zo seba samých. Podľa tohto textu
Písma robíme Boha luhárom, ak neveríme záznamu, ktorý dal o svojom Synovi. Čomu teda
treba veriť, aby sme sa zbavili obvinenia, že neveríme záznamu a tým robíme Boha luhárom?
Vysvetľuje to ďalší verš: "A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v Jeho
Synovi."
Niektorí ľudia sa boja, že myšlienka ospravedlnenia z viery odvedie ľudí od prikázaní.
Lenže prikázania nedodržiava nikto, len ten, kto je ospravedlnený vierou – ten, kto má Kristov
život, lebo Boh hovorí, že sme ospravedlnení vierou a ak povieme, že nie sme, robíme Ho
luhárom – falošne svedčíme proti Nemu a porušujeme prikázanie. Podľa práve citovaného
verša máme veriť, aby sme boli zbavení obvinenia, že robíme Boha luhárom. Máme veriť, že
Boh nám dal v Kristovi večný život. Kým máme Božieho Syna, máme večný život. Svojou
vierou v Božie Slovo uvádzame Krista do našich sŕdc. Je Kristus mŕtvy? Nie. Žije a nedá sa od
svojho života odlúčiť. Keď teda dostaneme Krista do našich sŕdc, dostávame tam život.
Prináša ho do našich sŕdc, keď prichádza. Akí vďační by sme za to mali byť Bohu!
Keď šiel Ježiš do Betánie, povedal Marte: "Ja som vzkriesenie a život." Už sme čítali
o prechode zo smrti do života. Ako sa to robí? Len vzkriesením. V Kristovi máme vzkriesenie
do nového života. Všimnite si nasledovné: Pavel sa modlí, aby mohol poznať Krista
a "moc Jeho vzkriesenia." Čo je ňou? U Ef 2,4-7 čítame: "Ale Boh, bohatý na zmilovanie, zo
22
svojej nesmiernej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli mŕtvi pre priestupky, oživil nás
s Kristom (milosťou ste spasení)."
Všimnite si: urobil to On a "oživil nás a posadil v nebeských miestach v Kristu
Ježišovi." Boli sme mŕtvi, ale sme oživení a vzkriesení, aby sme sedeli na nebesiach s Kristom
Ježišom. Kristov život musíme a môžeme mať dnes, lebo keď On príde, zmení naše biedne telá
tou istou mocou, ktorou zmenil naše srdcia. Srdce sa musí zmeniť teraz a zmeniť ho môže iba
Kristov život, ktorý doň vojde a prebýva v ňom. Ale keď je v srdci Kristus, môžeme žiť Jeho
životom a keď príde, zjaví sa sláva. Bol Kristom, keď bol tuná na Zemi, hoci okolo seba
nemal sprievod anjelov a viditeľnú slávu. Bol Kristom, keď bol mužom bolestí. A potom, keď
vystúpil, zjavila sa sláva. Tak je to aj s nami. Kristus musí teraz prebývať v našich srdciach
a keď príde a premení tieto telá, objaví sa sláva.
Kristus dal za nás svoj život (J 10,10.11). Dal sa celý. Čo to bolo? Jeho život. Dal ho
za naše hriechy (Gal 1,3.4). Budeme spasení Jeho životom. Je to život Krista, ktorý bol
Ježišom Kristom z Nazareta. Život nemohol Kristovi nikto vziať. Bezbožní nemali moc zabiť
Ho. On svoj život položil. Keby sa tak nerozhodol, nikto by Mu ho nebol mohol vziať.
Boh ho vzkriesil, "zbavil Ho múk smrti, veď predsa nebolo možné, aby ho smrť držala
vo svojej moci" (Sk 2,24). Nebolo možné, aby smrť zadržala Krista. Vo svojom živote mal
moc, ktorá vzdorovala smrti. „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A to, čo teraz žijem
v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa" (Gal
2,20). Áno, sme ukrižovaní s Kristom, ale je Kristus mŕtvy? Nie. Znovu vstal a my sme teda
vstali s Ním. Lenže my sme v tele! To je pravda, ale v tele môže byť boží život, ktorý bol
v Kristovi, keď bol v tele.
Týmto veciam nerozumieme. Sú tajomstvom evanjelia, Kristovým tajomstvom
zjaveným v tele. Všetko, čo Nebo urobilo pre človeka, je tajomstvo. Jedna chudobná žena
trpela krvotokom. V tlačiacom sa dave sa dotkla okraja Majstrovho rúcha. Kristus povedal:
"Poznal som, že vyšla zo mňa moc" (Lk 8,46). Tá žena bola naozaj chorá a keď sa dotkla
okraja Jeho rúcha, bola skutočne uzdravená. Čo ju uzdravilo? Z Ježiša vyšla skutočná moc,
vošla do nej a uzdravila ju.
Tieto zázraky boli napísané pre nás. Prečo? "Aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Syn
Boží, a aby ste veriac mali život v Jeho mene." Ten istý život a moc, ktoré vyšli z Ježiša
a uzdravili telo tej ženy, vyšli, aby uzdravil jej dušu. Ježiš je pripravený a ochotný urobiť to isté
i dnes. Tieto veci boli zaznamenané, aby sme vedeli, že tá istá božská moc a život, ktorá vošla
do tiel ľudí, aby ich uzdravila, vchádza do duše tých, ktorí veria. Ten istý život môžeme vziať
do našich duší, aby sme odolali pokušeniam nepriateľa.
Len jeden život dokáže odolať hriechu – bezhriešny. A jediným takým je život Božieho
Syna. Koľkí z nás sa usilujú stať bezhriešnymi. Je to vopred prehratý zápas. Môžeme však mať
život Krista a ten je bezhriešny. Vďaka Bohu za tento nevýslovný dar!
Štúdia č. 9: Rim 5,10-21
10. Ak sme smrťou Jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriatelia, tým skôr
budeme zachránení Jeho životom po tom, čo sme boli zmierení.
11. A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz
dostali zmierenie.
11. verš uvádza jedno z ovocí, ktoré musí byť následkom poznania, že sme "zachránení
Jeho životom." Keď majú ľudia istotu s dobrými základmi, že sú spasení životom Ježiša Krista,
keď si to uvedomujú, až tak, že sa to stane súčasťou ich samého bytia, budú sa radovať
23
v Bohu skrze Ježiša Krista, svojho Pána. Nič, len radosť môže byť v srdci človeka, keď vie, že
je spasený Kristovým životom. To je tajomstvo radovania sa v súžení.
12. Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť,
a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.
Tento verš obsahuje čiastočne uvedené tvrdenie. Všimnete si, že počnúc 13. veršom až
po koniec 17. verša je zátvorka. V 18. verši výrok pokračuje a je dokončený. Prvá časť 18.
verša je len ekvivalentom prvej časti 12. verša. Je to tá istá pravda, vyjadrená inými slovami: "A
tak teda ako skrze priestupok jedného prišlo odsúdenie na všetkých ľudí na odsúdenie,"
záverečná časť verša potom ukončila výrok: "tak aj skrze spravodlivosť jedného prišiel dar
milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života."
Krátko si môžeme všimnúť verše ležiace medzi tým. Obsahujú bohaté pravdy, ale čas
pridelený tejto téme je taký obmedzený, že naše poznámky sa musia obmedziť na hlavné body
tejto kapitoly.
13. Lebo aj do zákona bol hriech na svete, ale hriech sa nepripočíta, keď nieto zákona. 14. Ale smrť
kraľovala od Adama až po Mojžiša i nad tými, ktorí nehrešili podobným prestúpením ako Adam,
ktorý je obrazom toho budúceho.
V 14. verši máme odvolávku na "vládu smrti." Čo je to vláda smrti? Čo to bolo, tento
prechod smrti na všetkých ľudí? Apoštol hovorí, že "smrť vládla od Adama po Mojžiša."
Nemyslí tým, že nikdy inokedy nevládla a že nevládne ani v súčasnosti. Časť verša,
odvolávajúca sa na Adama a Mojžiša je súčasťou veľkej argumentácie, ktorá sa začína v 4.
kapitole. Je to súčasť debaty o Abrahámovi.
V kocke ide o to, že vyhotovenie zákona nebolo nijako na prekážku zasľúbeniu
danému Abrahámovi. U Rim 4,13.14 je nám povedané, že zasľúbenie, "že bude dedičom sveta
nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale na základe spravodlivosti z viery. Lebo
ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a zasľúbenie zmarené." Apoštol
v týchto veršoch prakticky dokazuje, že zákon sa vôbec nezúčastňuje na ospravedlnení
človeka, že ospravedlnenie je len z viery a nie zo skutkov. Prečo sa zákon nezúčastňuje na
ospravedlnení človeka? "Lebo zákon pôsobí hnev."
Keby bolo Abrahámovi dovolené, aby bol ospravedlnený zo skutkov zákona, okrem
hnevu by sa na jeho účet nemohlo dať nič, lebo hnev je to jediné, čo môže zákon spôsobiť. Ale
na druhej strane, keďže nie je ospravedlnený podľa zákona, ktorý pre neho mohol byť jedine
prostriedkom pripočítania hnevu, ale z viery, na jeho účet je daný život. A potrebný je život,
nie hnev. Všetci ľudia túžia po živote, nie po hneve. Ten, kto sa snaží byť ospravedlnený zo
svojich skutkov, zožne iba hnev. Abrahám prijme dedičstvo len vďaka zasľúbeniu a svoju
spravodlivosť len vierou, ktorú mal.
Niektorí si myslia, že spasení môžeme byť dvoma spôsobmi, lebo Pán dal zákon na
Sínaji a dovtedy vládla smrť, čo samozrejme znamená, že zákon priniesol život. Je pravda, že
Pán dal zákon na Sínaji, ale vo svete bol dlho predtým. Mal ho Abrahám a skrze spravodlivosť
z viery ho mohol zachovať. Takže odovzdanie zákona na Sínaji nebojovalo proti Božiemu
zasľúbeniu danému Abrahámovi. Na vrchu Sínaj alebo v čase východu z Egypta nebola
uvedená odlišná fáza plánu spásy. Zákona potom nebolo viac než predtým. Abrahám zákon
zachoval. Keby ho nebolo bývalo, Abrahám by nikdy nebol mohol byť ospravedlnený, lenže on
dodržal zákon vierou. Pred dobou Mojžiša vládla smrť skrze hriech, ale spravodlivosť bola
pripočítaná pre život. To ukazuje, že zákon už existoval, hoci ho nemali v písomnej a priamej
podobe, tak ako potom.
24
Čo sa týka vlády smrti, som presvedčený, že veľa dobrého z 5. kapitoly a povzbudenie
z nej strácame nesprávnou aplikáciou slov "smrť vládla" a tiež výrazu "smrť prešla na
všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili." Prečo smrť prešla na všetkých ľudí? Pretože všetci zhrešili.
Skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta. Mnohí sa v tomto bode zastavia a budú
filozofovať a pýtať sa, ako to mohlo byť a snažiť sa sami pre seba určovať, aká je v tom
spravodlivosť. Budú žiadať vysvetlenie, prečo je to, že sme tu v tomto hriešnom stave bez
toho, aby sme boli mali na výber alebo nejaké slovo ohľadne seba samých. Vieme, že na
počiatku bol jeden človek a padol. Sme jeho deti a nie je možné, aby sme sa narodili v nejakom
vyššom stave, než v akom bol on.
Niektorí sa sami vylučujú z večného života, lebo to nedokážu nejako pekne vypočítať
a vidieť v tom spravodlivosť. Smrteľná myseľ človeka to nedokáže, takže je lepšie, aby sme to
nechali tak a venovali sa hľadaniu zdvorilo ponúkanej spásy. To je ten dôležitý bod, o ktorom
majú všetci uvažovať. Vieme, že sme v hriešnom stave a že je to stratený stav. Keď teda
vidíme, že sme stratení, či nie je pre nás najlepšie, aby sme svoju energiu vynakladali na snahu
dospieť do stavu, v ktorom budeme môcť byť spasení?
Čo by ste si mysleli o človeku, ktorý sa topí v oceáne a keď mu niekto hodí lano, pozrie
sa naň a povie: "Viem, že sa topím a moja jediná nádej spočíva v tom, že sa toho lana chytím,
ale ja to neurobím, kým nebudem vedieť, že to bola skutočne moja vlastná chyba, že som
spadol do vody. Ak to bola moja vlastná chyba, beriem to, pretože som jediný, koho môžem
viniť za môj súčasný stav. Ale ak ma na druhej strane niekto do vody postrčil a nemohol som si
pomôcť, nechcem mať s tým lanom nič spoločné.“ O takom človeku by sme si pomysleli, že
mu chýba zdravý rozum. Keď teda uznávame, že sme hriešnici a stratení, nože sa chopme
spásy, ktorá je nám núkaná!
"Smrť vládla," "prešla na všetkých ľudí." 12. a 18. verš nám hovoria, čo je táto smrť.
Prečo prešla? Pretože "všetci zhrešili." "Súd prišiel na všetkých!" Za čo? Na koho? Odsúdenie.
Smrť je nám známa; každý deň vidíme, ako ľudí kladú do hrobu. Lenže je toto smrť, o ktorej
sa tu hovorí? Dobrí ľudia zomierajú, až na dve výnimky. Všetci dobrí ľudia, ktorí kedy žili na
zemi, zomreli. Zomierajú pod odsúdením? Nie, istotne nie. Zomierajú preto, že sú hriešnici?
Nie, ak boli hriešnici, neboli dobrí ľudia. Na tomto svete nebolo človeka, na ktorého by
neprešiel rozsudok smrti, lebo na ňom nikdy nebol človek, ktorý by nebol hriešnikom, a ak sa
stal dobrým človekom, takže chodil s Bohom tak ako Enoch, bolo to vierou.
Ak povieme, že smrť, ktorá prichádza na všetkých ľudí – dobrých a zlých, starých
a mladých rovnako – je vykonaním súdu, ktorý "prišiel na všetkých ľudí na odsúdenie,"
zastávame stanovisko, že niet nádeje pre nikoho, kto zomrel. Neexistuje totiž nič také ako
skúšobná doba po smrti a preto človek, ktorý zomrie v hriechu, sa nikdy nemôže považovať za
spravodlivého. Ak sa povie, že dobrí nezomierajú v hriechu, ale len kvôli hriechom spáchaným
predtým, Božia spravodlivosť je spochybnená a Jeho pripočítaná spravodlivosť popretá. Lebo
keď Boh vyhlási svoju spravodlivosť nad tým, kto verí, ten človek stojí taký čistý, akoby nikdy
nezhrešil a nemôže byť potrestaný ako hriešnik, ak len nezaprie vieru. Ježiš povedal: "Amen,
amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a
nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života" (J 5,24).
Keď bol Adam umiestnený do rajskej záhrady, Hospodin mu povedal: "V deň, v ktorý
by si jedol z neho, určite zomrieš." To neznamená "zomierajúc zomrieš," ako sa píše vo
vysvetlivke. Ten výraz nie je ani židovský, ani anglický. Znamená len to, čo hovorí: že v deň,
keď Adam jedol z ovocia stromu poznania dobrého a zlého, zomrel. V ten deň, keď jedol
z ovocia, padol. Bol nad ním vynesený rozsudok smrti a bol mŕtvym človekom. Rozsudok sa
v tom okamihu nevykonal a preto vieme, že Adam bol dobrý človek a že rozsudok nad ním
nebol nikdy vykonaný. Kristus zaňho zomrel. Ale keď zjedol ovocie, bol v tom istom stave ako
25
faraón po zabití prvorodených všetkých Egypťanov, keď v noci vstal a povedal: "Všetci sme
mŕtvi."
Keď bol nad vrahom vynesený rozsudok smrti, je prakticky mŕtvy. Ale v Adamovom
prípade to bolo viac. Bol mŕtvy a Boží Syn ho mal oživiť. Bola to len otázka času, kým bude
vymazaný z existencie. Ale Kristus prichádza, aby dal človeku skúšobnú dobu a aby ho
pozdvihol. Všetko, čo má dať Kristus človeku, je zhrnuté v tom jednom slove – život. V ňom
je obsiahnuté všetko. Tento fakt ukazuje, že bez Neho ľudia nemajú život. Kristus povedal
neveriacim Židom: "Neprídete ku mne, aby ste mali život." Pravdepodobne odvetili:
"Nepotrebujeme prísť, lebo život už máme."
U Ez 13,22 čítame: "Preto, že trápite srdce spravodlivého lžou, kým som mu ja
nespôsobil bolesti, a že posilňujete ruky bezbožného, aby sa nevrátil zo svojej zlej cesty
zachrániť svoj život." Pre bezbožných niet života. Nemajú ho. Sú mŕtvi. Kristus riekol: "Ten,
kto neverí v Syna, neuzrie života, ale hnev Boží prebýva na ňom." Kristus prišiel dať život
mŕtvym. Dáva život len tým, ktorý sa ho statočne zmocnia, ktorí uvedú Jeho život do svojho,
takže zaberie miesto ich zaniknutých životov. Kto má Syna, má život a ten, kto nemá Syna,
nemá život. Je mŕtvy.
Tak zomrel Adam a kvôli tomu je každý človek, ktorý sa narodí na tento svet,
hriešnikom a je nad ním vynesený rozsudok smrti. Súd prešiel na všetkých ľudí na odsúdenie
a na tomto svete niet človeka, ktorý by nebol pod rozsudkom smrti. Jediná cesta, ako sa môže
od neho a od smrti oslobodiť vedie skrze Krista, ktorý za neho zomrel a ktorý na svojom
vlastnom tele vyniesol naše hriechy na kríž. Niesol trest zákona a pretrpel odsúdenie zákona za
nás, nie za seba, lebo bol bezhriešny.
12. Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť ... 18. tak
spravodlivosťou jedného prišiel dar milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života".
Čo je to bezplatný dar? Bezplatný dar z milosti a patrí mnohým. Adamov skutok
ponoril človeka do hriechu, Kristov ho z hriechu vyvádza. Jediný priestupok jedného človeka
ponoril mnohých do mnohých prestúpení, ale poslušnosť jedného človeka zhromažďuje mnohé
priestupky mnohých ľudí a vyvádza ich spod odsúdenia týchto priestupkov.
Tým bezplatným darom je teda Kristova spravodlivosť. Ako ju dostaneme? Nemôžeme
ju oddeliť od Krista samotného. Aby ľudia dostali Kristovu spravodlivosť, musia mať Kristov
život. Tak bezplatný dar prichádza k všetkým ľuďom, ktorí sú ospravedlnení Kristovým
životom. Ospravedlnenie je život, Kristov život.
19. Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou
toho jedného stanú sa mnohí spravodlivými.
Sú to jednoduché a pozitívne tvrdenia. Keď ich bude človek spochybňovať, nič dobré
z toho pre neho nevyplynie. Pre svoju dušu zožne neplodnosť. Nože ich prijmime a verme im.
"Dar milosti prišiel na všetkých ľudí na ospravedlnenie života." Budú všetci ľudia
ospravedlnení? Kristus hovorí, že by mohli, keby chceli: "Neprídete ku mne, aby ste mali
život." Všetci sú mŕtvi v prestúpeniach a hriechoch. Božia milosť, ktorá prináša spásu, sa
zjavila všetkým ľuďom. Prichádza priamo na dosah všetkých ľudí a tí, čo ju neprijmú, sú tí,
ktorí ju nechcú.
"Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj
poslušnosťou toho jedného stanú sa mnohí spravodlivými." To rieši celú otázku, či vy a ja
môžeme robiť skutky, ktorí nás urobia spravodlivými. Je to poslušnosťou jedného človeka.
Ktorý človek to bude? Môžem ja dosiahnuť spravodlivosť, ktorá bude na niečo dobrá vám?